Fajčím lebo chcem umrieť?


Po prvé, málokto( ba priam nikto), fajčí preto, lebo by sa tým chcel zabiť, ublížiť si, uhnať si rakovinu. Väčšinu našich "zlozvykov" nepoháňa túžba si ubližovať, uhnať si rakovinu, byť tučným. Za týmto našim správaním je často ukrytý dobrý úmysel.
Existuje "teória častí" (príšerný preklad), ktorá hovorí o tom, že naša osobnosť je komplexná a skladá sa z veľkého množstva rôznych častí. Nemýľme si to s viacerými osobnosťami, to rozhodne nie.
Môžete si to predstaviť ako napríklad rôzne oddelenia v korporáte. Máte finančné oddelenie, ktorého cieľom je dobre spravovať peniaze, čo najviac ušetriť... Potom máte napríklad technické oddelenie, ktoré sa snaží, aby ste mali čo najviac funkčných noviniek a aby veci išli rýchlo, hladko a fungovali. Každému je jasné, že nič nie je zadarmo a tak aj programátori/technici potrebujú inovovať technológie a zariadenia, čo sa stretne s nepochopením finančného oddelenia, lebo to nutne znamená vyššie náklady. A aj keď ani jedno z týchto oddelení nechce firme zle a obe sa snažia o pozitívny výsledok, nastáva konflikt.
Tak aj teória častí hovorí o tom, že aj za každým "negatívnym" správaním je pozitívny úmysel. Zoberme si napríklad fajčenie. Veľa ludí fajčí, lebo to je spôsob relaxácie. Sedia v kancelárií, zahltení prácou a cigareta je ich únik a priestor, kedy sa môžu zdvihnúť a odísť nachvíľku z pracovného kolotoča a aspoň na pár minút neriešiť.. Niektorí majú cigaretku v práci ako formu socializácie a riešenia nepracovných vecí s kolegami, takže by sa dalo povedať, že si pomocou nej budujú sociálne väzby.
Podobne, keď máme úzkosť či fóbiu, často sa nás nejaká naša časť snaží chrániť pred nebezpečenstvom. Naša časť sa minulou skúsenosťou naučila, že nejaký podnet je pre nás nebezpečný a v dobrej snahe to sem tam preháňa do absolutna. Pocit bezpečia je pozitívny úmysel, ale spôsob realizácie je trošku nešťastný.
Pomocou hypnózy môžeme komunikovať na podvedomej úrovni s touto našou časťou a postrčiť ju k nájdeniu iných spôsobov uspokojenia tejto potreby, tohto "pozitívneho úmyslu".
Keďže naše podvedomie je veľmi vynaliezavé, vie nám poskytnúť väčšinou hneď niekoľko alternatív.
Mnohým sa to môže zdať úsmevné, ale ja, napríklad, keď kolegovia chodievali fajčiť a rozprávali sa a socializovali sa, chodieval som s nimi. Mal som v práci pakel jabĺk a keď oni fajčili, ja som jedol jablko. Moja potreba na socializáciu bola nasýtená aj bez cigarety. Je to príklad trošku pritiahnutý za vlasy, ale chcel som ním demonštrovať princíp.
Každý sme iný takže aj naše riešenia budú určite iné. Dôležité je, aby sa to dialo na úrovni nášho podvedomia, rozumovo to neustriehneme 24/7, aj preto je pre mnohých také ťažké prestať fajčiť či zbaviť sa iných zlozvykov.
Poďme spolu pomocou hypnózy nájsť nedeštruktívne uspokojenie Vašich potrieb.
This title really hit me hard. It brought back memories of when I was younger, dealing with a lot of anxiety and feeling completely overwhelmed by life. I remember having these dark thoughts, and honestly, sometimes self-destructive habits felt like the only way to cope, a twisted sense of control when everything else felt out of my hands https://www.cqu.edu.au/ It wasn't a conscious desire to end my life, but more of a desperate cry for relief, a way to numb the pain that felt unbearable. I'm glad I found healthier ways to deal with things eventually, but that feeling of being trapped and looking for any kind of escape is something I won't forget. It makes me wonder how many…
This title really struck a chord with me. It's so raw and honest, and it brought back a memory of my grandfather https://nppa.com.au/ He was a heavy smoker for most of his life, and I remember one time when I was a teenager, I asked him why he didn't quit. He just looked at me, a bit sadly, and said something like, "Sometimes it feels like the only friend I have left." It wasn't a direct answer to my question, but it spoke volumes about addiction and the comfort, however misguided, it can bring. I keep gluck33 bookmarked for exactly this kind of question. It made me realize how complicated it all is, and how much more there is to…